Slnko nás zobudilo do nádherného dňa. Vyšli sme sa po raňajkách hľadať požičovňu skútrov. Presne podľa plániku v Anglickom jazyku od delegátky. Bolo niečo pred 9 hodinou a myslel som ,že požičovňu nájdeme za pár minúť. Chodíme už asi hodinku a nikde žiadna požičovňa čo by vyhovovala popisu plániku, ktory za veľa nestál. Dobre nahnevaný píšem SMS delegátke. Prešlo pár desiatok minút a žiadna odozva pokúšam sa dovolať, ale len odkazová schránka. Tak sme sa vrátili do apartmánu a prvé čo ma napadlo, nahliadnuť do informačnej knihy. Našiel som tam list s Gréckym názvom požičovne a vybrali sme sa pátrať nakoniec sme ju našli. Cely čas sme okolo nej chodil, keďže nemal anglicky názov a neboli tam ani motorky len dve štvorkolky a divný chlapíci. Vyzeralo to skôr ako v opravovni, tak nás to zmýlilo. Lámavou angličtinou som sa opýtal Gréka so šatkou na hlave či som správne a že sme si prišli po skútra. J
asné on o nás vedel tak mi vybral dva skútre že si máme vybrať. Vybral som si taký čierny a zaplatil si hneď na tri dni a to bola ta druhá chyba. Po dvoch stratených hodinách hľadaním sme sa o pol dvanástej vybrali smerom na južnú časť polostrova hľadať nejaké pláže. Po pár kilometroch som zistil napriek uistením delegátky, že skútre sú nové nas zarazil presný opak. Rozbité riadenie a do kopca to nechcelo ťahať a zvuk motora nasvedčoval o tom že má toho dosť za sebou. Ale nič to hovorím si už sme aj tak dosť neskoro vyrazili a budeme radi keď nájdeme nejakú peknú pláž. Približne po ôsmych kilometroch sme našli prekrásnu pláž s názvom Golden Beach čo názov to presne vystihoval. Odparkovali sme skútra a vydali sme sa k pláži. Môžem povedať vyzeralo to tam ako v raji, zlatý piesok, krištáľovo modrá voda, slnečníky s palmových listou a pekná obsluha pri bare. Celý rozčarovaný sme sa zložili na lehátku pod slnečníkmi. Objednali sme si ľadovú kávu, akú na Slovensku naozaj nedostanete. Spontánne z rozbehom som skočil do nádherne čistého zálivu. Plný nadšenia som zabudol na kľúč v trenkách od motorky čo sa mi stalo o pár hodín osudným. Vychutnávali sme si tento deň až do zistenia že nemám kľúč od motorky. Začalo pátranie, dve hodiny som sa potápal a hľadal kľúč na dne morskom bezvýsledné. Nič iné mi nezostalo iba sa zmierniť že už ho nenájdem. Napísal som delegatke SMS o tom ako stratili kľuč a ak by bola taká láskavá nech nám zabezpečí náhradný. Akým tónom som sa dočkal odpovede by ste neverili ,citujem: “ 
ako ste si dovolili stratiť kľúč a zavolajte majiteľovi veď máte naňho číslo“. Po viacerých pokusoch dovolať sa majiteľovi som znova telefonicky kontaktoval delegátku. Jej reakcia vyznela ako keby sme to urobili naschvál. Poprosil som ju nech to vybaví, lebo sa mu nemôžem dovolať. Okolo 17 h došiel videteľne nespokojný aj s klúčom, aj som sa mu ospravedlnil. Medzi tým ako sme naňho čakali, užívali sme si plážového pokoja i keď už sme až taký pokoj nemali. Lenka zostala na pláží a ja som sa vybral prebádať pobrežie a výbežok vzdialený asi 1 km. Bolo sa na čo pozerať okrem smetí, ktoré ležali všade naokolo. Po návrate na apartmán sme po dobrej ale malej večeri, sadli znovu na motorku. Vydali tým istým smerom ako ležala zlatá pláž objaviť zákutia polostrova. Prehnali sme sa okolo dedinky Paliouri ak sa to dá tak nazvať, keďže do kopca skúter šiel ledva 20km/h asi po 3 km zabočili do dedinky Ag. Paraskeavi. Pokochali sme sa pri západe slnka a pri ceste späť sme zostali pod najvýžším kopcom na polostrove. 
Lenku som nechal pri hlavnej ceste a ja som sa na skútri vydal prašnou cestou smerom nahor. Nasledoval nádherný výhľad na celý polostrov. Slnko pomaly zapadalo za obzor. Spustil som sa dole vyzdvihol Lenku, prehodili si bundy a rýchlo ako sa dalo vracali sa do Pefkohori. Previezli sme sa po promenáde a zastavili sa delegátkou odporúčanej Taverne objednali si pár darov mora ( Krevety, Mušle, Červena ryba, Sardinky, Kalamáre a Hranolky zo zeleninovou). Jedlo vyzeralo lákavo ale nechutilo najlepšie. Myslel som si že Gréci sú trocha lepší kuchári , chut to malo ako keď to vytiahli z mora a o pražili vo fritéze. Porcia stála 9 euro, voda 1euro. Myslel som na to ako si radšej neskôr kúpim celú fľašu Fanty v obchode, keďže sme boli s toho mastného a slaného jedla smädný ako ťavy. A naúčtovali nám poplatok 1 euro na osobu len preto, že majú reštauráciu pri pláži. Nie že by boli radi že tam prídeme ešte si aj účtujú príplatky. Z tejto skúsenosti neodporúčam jesť v Grécku ich fritované jedlá. Radšej ochutnať ich tradične jedlá tie majú aspoň chuť. Morské pochúťky ,ale medzi ne nepatria. Trocha sme sa prešli po pláží a unavený sme sa vrátili späť do apartmánu kde sme to všetko zaliali pohárikom dobrého Ouza, ktoré sme si medzi tým všetkým kúpili v miestnom obchode. Odporúčam kúpiť si radšej drahšie OUZO 12 je kvalitnejšie ma lepšiu chuť označované číslom, čim menšie číslo tým menšia chuť.
