Bohovia Olympu sa nahnevali

28.8.2006 deň 4.

Keď sme sa okolo 9:00 vyšli z apartmánu videli sme ako sa v diaľke smerom do vnútrozemia od polostrova zmrákalo k riadnej búrke v pozadí už bolo vidieť záblesky. Podľa smeru vetra sme odhadovali, že nás to pominie cez vnútrozemie a my spokojne pôjdeme na pláž. Čo čert nechcel do 1/2 hodiny sa zdvihol silný vietor. Všetci čo sedeli na terase sa ratovali. Pár minút nato dorazila nad polostrov silná prietrž mračien. Grécki bohovia na Olympe zaúradovali najprv zoslali na polostrov Kassandra zničujúci požiar a ani nie štyri dni po uhasení a dňa od nášho príchodu, tato prietrž mračien. Pol hodinku trvala búrka zo zničujúcimi následkami. Vybral som sa len tak v žabkách pozrieť, aké škody to narobilo. Čierna voda (s popolom) sa valila uličkami a brala čo jej stalo v ceste, kontajnery, auta a motorky. Šiel som popri prúde a všetko dokumentoval. Voda mala miestami aspoň 1 m a keď to všetko odtieklo tak som sa obchádzkov šiel pozrieť k moru. Totálna katastrofa, autá, smeti a popol zašpinili cele pobrežie. Hovorím si že sme sa dokúpali. Štyri dni bola voda v Pefkochory špinavá, že sa nedalo kúpať. Pomaly som sa vrátil po ulici kde sa pred pár minútami valila všetka tá voda. Kým som tam dokumentoval čo napáchal vodný živel Lenka ma už čakala a asi o 12:30 h sme sa vybrali na skútri hľadať pláže, kde by sa dalo kúpať. Vydali sme sa teda smerom na Golden Beach, kým sme tam dorazili tak zdvihol sa silný vietor takže napriek veľkým vlnám sme sa kúpať nemohli. Pokračovali sme teda ďalej a ani nie o 1 km bola ďalšia pláž Blue Fisch Beach, ktorú sme si všimli už včera keď sme okolo prechádzali. Nezastavujeme sa a pokračujeme ďalej, skúter ako obyčajne išiel do kopca zdochnúť, dobre že sme ho netlačili. Keď sme konečne “vytlačili“ na kopec pri dedinku Paliouri a zastavili sme načerpať, nie sily ale trocha šťavy do toho nášho čierneho “osla“ aby nás niekde nenechal v štichu. Pokračovali sme ďalej po hlavnej ceste smerom niekam do neznáma. Dole kopcom sme nabrali rýchlosť tak sme len prefrčali okolo dedinky Ag.Paraskevi a dúfajúc, že brzdy nezlyhajú. Lenka ma škrtila od strachu. Po pár minútach ako Speedy Gonzáles sme dorazili na odpočívadlo s nádherným výhľadom. Rovno pod útesom sa rozprestierala malá ale krásna pláž, plná kameňov a kamienkov. Jedine mi nešlo dohromady skadiaľ ide tak prenikavý smrad po skazených vajciach. Až keď sme zišli k ťažko dostupnej malej kamenej pláži nám to došlo. Zápach síry unikajúceho z pod hladiny. Dlho mi netrvalo a už som bol vo vode no prístup bol ťažký kvôli veľkým okruhliakom pod hladinou. Spolu zo sklíčkami, aby som videl pod vodou a príslušenstvo na dýchanie a plávanie. Ako som sa snažil lezením plazením dostať do vody spoza skaly sa vynoril dáky nudista čo tam opaľoval “skaly“. Pod hladinou sa mi naskytol pekný a trocha desivý pohľad strašnej hlbočiny. Plytký breh sa prudko zmenil na akýsi útes pod vodou a kam bolo dovidieť všetko bolo biele a všade naokolo veľa rýb a bublinky stúpali z dna na hladinu. V hĺbke asi 6 m ,kde som sa horko ťažko ponoril som preskúmal dno biele dno. Pri kameňoch som našiel krásne perleťové mušle, o jednu som sa musel popasovať v diere medzi kameňmi s chobotnicou. Lenka mala strach kde som tak dlho. A kedže som si potreboval vydýchnuť, zamieril som k brehu. Pláž bola z opačnej strany polostrova tak more bolo pokojné. Niekoľko minúť po vrátení sa na breh prišlo pár domorodcov a pár turistov. Už sme tam neboli sami s nudistom. Neskôr vysvitlo že všetko sú nudisti. (Mimochodom nudizmus je v Grécku zakázaný, a baby hore bez tolerujú) Aspoň majú na čo pozerať a aj tak kto by to tam kontroloval. Ešte sme sa chvíľu kúpali a pomaly sme sa vydali v našej ceste do neznáma. Nad plážou sa na útese vypínalo kúpeľne zariadenie, ktoré patrilo pod dedinku Loutra vzdialené asi 2 km po ceste. Len pár minút cesty v pokojnej rybárskej dedinke s kameným pobrežím sme natrafili len an ruských turistov. Pohli sme sa ďalej po hlavnej ceste pri pobreží kde sme nestretli ani živú dušu dorazili po pár kilometroch ku bielo-modrom kostolík ležiacom neďaleko od dedinky Nea Skione vzdialenej 2 km severne. Sedeli tam len dvaja požiarnici. Skoro by som bol zabudol všade naokolo to bolo vyhorené do tla len ohorky stromov a voda čo brala so sebou, na plazí džíp s loďou zaborený do splaškov bahna a popola. Na ľavo od brehu bola cestička vedúca niekam na pevninu a zo zvedavosti som nechal Lenku pri požiarnikoch a vydal sa po tejto kamenistej zablatenej ceste. Náš čierny “Osol“ nesklamal aj keď to bol riadny strmi kopec. Stále som sa vzďaľoval viac a viac do vnútrozemia, tahalo ma to tam ako magnet na železo. Naokolo som len videl zhorené olivové sady, asi po 4 km som to vzdal a vrátil sa späť. Keby zostalo všetko zelene bolo by tam prekrásne, no škoda. Keď som sa vrátil Lenka bola už vystrašená, kde som tak dlho a tak som ju musel upokojiť. Vybrali sme sa k mestu Nea Skione a keďže už bol pokročili čas tak sme sa ani nezastavovali a pokračovali stále v smere jazdy. Asi po takej hodine jazdy kde sa striedali zaujímavé dedinky s pobrežím sme sa konečne zastavili pri Figovníku. Prvý čo sme vôbec po dlhej dobe videli a bol aj dostupný z cesty. Pri dome ktorom stál vyzeral byť opustený, naoberali sme si tie najlepšie Figy a z chuti sa zasítili (odporúčam jesť len tie fialové a keby ste chceli jest tie zelene tak pozor aby sa vám ta šťava zo šupky nedostala na jazyk a pery inač vám stŕpnu). Existuje aj o tom bájka, ale tú si presne nepamätám. S chuti najedený a oddýchnutí pokračujeme v jazde. Lenka sa chcela vrátiť s kadiaľ sme prišli, ale ja sa nikdy nevraciam prináša to smolu a keď idem tak až do cieľa. Ďalej bez dlhšej prestávky pokračovali a po 1/2 hodine sme prešli okolo dedinky Fourka, cesta začala točiť do vnútrozemia. Slnko nám svietilo na chrbát a rovinkou čo sme sa prehnali nás pohnal vietor .V dedinke Kassandria už na druhej strane polostrova a v prímorskej dedinky Kalithea sme si prezreli tunajší kostolík. Ošlahaný vetrom sme si v rýchlosti prezreli okolie a pláže. Počasie bolo kľudné a nebyť zašpineného mora po povodni,by si nikto ani nevšimol ,že sa tu niečo udialo. Pláže od dedinky Kalithea až po Pefkochori boli znečistené najbližšie na celý náš pobyt. Predposledná zastávka bola v mestečku Polychrono, kde sme sa zastavili v miestom obchode z medom olejmi a koreninami. Odniesli sme si malý suvenír v podobe tureckého-gréckeho medu a vrátili sa do Pefkochori. Na apartmáne sme sa navečerali a podelili zo zážitkami dneška zo spolubývajúcimi a keďže sa deň pomaly končil, strávili sme zbytok dňa prechádzkami po promenáde a obchodoch dlho do noci.