2.9.2006 deň 8.
Slnečný deň a jasná belasá obloha nás vylákali z apartmánu už o 9h. Napriek tomu sme nemali jasný cieľ. Vydali sme sa teda na sever za Polychrono na Kriopigi beach. Už pri výjazde z Chanioty sa Lenka nevedela rozhodnúť a začala vymýšľať. Nevedeli sme sa teda dohodnúť, tak sme sa zastavili na čerpacej stanici. Natankovali sme za symbolické 1 euro a otočili sa, že sa vrátime. Po chvíľke jazdy som zazrel odbočku z hlavnej cesty, ktorá viedla k nejakej kaplnke. Lenka nebola moc nadšená lebo cesta bola prašná a neznáma. Ale práve to ma na tej ceste priťahovalo.
Krátko na to sme mali výhľad na celé Chanioti. Smerovali sme po ceste hore do lesa. Viac menej to, čo po ňom zostalo. Všetko zelené zničil požiar. Kľukatou cestou sme boli už skoro na vrchu, skúter nás už ledva odviezol. Lenka vraví, že zosadne a pôjde pešo no ja som išiel na doraz. Boli sme už pri kaplnke, keď v tom sa nádržka na chladiacu zmes zmenila na vodotrisk. Hasiči čo sa tam zašívali za kaplnkou len vyvaľovali oči. Pozdravili sme ich pozdravom “Calimera“ obzreli sme sa po okolí a pomaly na voľnobehu sme sa pustili dolu. Došli sme späť na čerpaciu stanicu a poprosil som Gréka o pomoc. Veľmi ochotným prístupom sme sa dostali k nádobe a doplnili na moje počudovanie nemrznúcu zmes. Ešte som teda natankoval keď bol taký ochotný a nechal mu sprepitné. Chanioti sme zahli cez ulicu, kde bol najhorší požiar. Všetko tu bolo zhorené, dokonca celý kemping, autá v ňom. Vďaka búrke bolo, ale všetko pieskovej farby len stromy boli čierne. Dalo by sa povedať, že sme prešli cestou, cez ktorú sa prehnalo peklo. Strmá cesta donútila Lenku zosadnúť a ísť pešo. Na kopci stála biela kaplnka s peknou panorámou.
Po krátkej návšteve kaplnky sme sa spustili sa kopcom pomedzi zhorený les cez jednosmernu cestu, kde sa zmestilo ledva jedno osobné auto. Prechádzali sme okolo vyhoreného hotelu strmými zákrutami, kým sme sa konečne dostali na hlavnú cestu. Po pár metroch sme sa dostali do dedinky Nea Skione. Prešli sme okolo kostola, pomedzi uličky a zastavili sa v obchode po hrozno a jabĺčka. Motorku sme nakoniec odstavili v prístave pri pláži, kde sme chceli zostať. Prešli sme sa po móle a pláži. Vzhľadom k veternému počasiu sme sa vydali južne po pobrežnej ceste. Pristavili sme sa pri už spomínanom kostolíku bielo-modrej farby.
Ďalej sme už len letmo kopírovali pobrežie s krátkou zástavkou v Loutre. Konečne sme prešli okolo Ag. Paraskevi a poľnou cestou sme prešli až pod najvyšší kopec na polostrove. Znova bola Lenka donútená ísť až na vrchol pešo, čo ju dosť nahnevalo. Medzitým som sa kochal pohľadom na polostrovy, na horu Athos na južné ostrovy. Celá vyčerpaná a nahnevaná dorazila na kopec. Sľúbil som jej, že pôjdeme už len rovno na pláž. Asi po pol hodinke sme sa spustili dole, ako inač ja na motorke a ona pešo. Až na rovinke nasadla a po hlavnej ceste sme sa rozbehli tak rýchlo ako len skúter dal (z kopca aj 90 km/h). Kopcami a dolinami sme sa prehnali okolo Ag. Paraskevi a dedinkou Paliouri. Posledným strmým kopcom sme zahli k pobrežiu. Rozložili sme sa Blue Fisch Beach a trávili sme tam celé popol
Slnečný deň a jasná belasá obloha nás vylákali z apartmánu už o 9h. Napriek tomu sme nemali jasný cieľ. Vydali sme sa teda na sever za Polychrono na Kriopigi beach. Už pri výjazde z Chanioty sa Lenka nevedela rozhodnúť a začala vymýšľať. Nevedeli sme sa teda dohodnúť, tak sme sa zastavili na čerpacej stanici. Natankovali sme za symbolické 1 euro a otočili sa, že sa vrátime. Po chvíľke jazdy som zazrel odbočku z hlavnej cesty, ktorá viedla k nejakej kaplnke. Lenka nebola moc nadšená lebo cesta bola prašná a neznáma. Ale práve to ma na tej ceste priťahovalo. 
Krátko na to sme mali výhľad na celé Chanioti. Smerovali sme po ceste hore do lesa. Viac menej to, čo po ňom zostalo. Všetko zelené zničil požiar. Kľukatou cestou sme boli už skoro na vrchu, skúter nás už ledva odviezol. Lenka vraví, že zosadne a pôjde pešo no ja som išiel na doraz. Boli sme už pri kaplnke, keď v tom sa nádržka na chladiacu zmes zmenila na vodotrisk. Hasiči čo sa tam zašívali za kaplnkou len vyvaľovali oči. Pozdravili sme ich pozdravom “Calimera“ obzreli sme sa po okolí a pomaly na voľnobehu sme sa pustili dolu. Došli sme späť na čerpaciu stanicu a poprosil som Gréka o pomoc. Veľmi ochotným prístupom sme sa dostali k nádobe a doplnili na moje počudovanie nemrznúcu zmes. Ešte som teda natankoval keď bol taký ochotný a nechal mu sprepitné. Chanioti sme zahli cez ulicu, kde bol najhorší požiar. Všetko tu bolo zhorené, dokonca celý kemping, autá v ňom. Vďaka búrke bolo, ale všetko pieskovej farby len stromy boli čierne. Dalo by sa povedať, že sme prešli cestou, cez ktorú sa prehnalo peklo. Strmá cesta donútila Lenku zosadnúť a ísť pešo. Na kopci stála biela kaplnka s peknou panorámou.
Po krátkej návšteve kaplnky sme sa spustili sa kopcom pomedzi zhorený les cez jednosmernu cestu, kde sa zmestilo ledva jedno osobné auto. Prechádzali sme okolo vyhoreného hotelu strmými zákrutami, kým sme sa konečne dostali na hlavnú cestu. Po pár metroch sme sa dostali do dedinky Nea Skione. Prešli sme okolo kostola, pomedzi uličky a zastavili sa v obchode po hrozno a jabĺčka. Motorku sme nakoniec odstavili v prístave pri pláži, kde sme chceli zostať. Prešli sme sa po móle a pláži. Vzhľadom k veternému počasiu sme sa vydali južne po pobrežnej ceste. Pristavili sme sa pri už spomínanom kostolíku bielo-modrej farby. 
Ďalej sme už len letmo kopírovali pobrežie s krátkou zástavkou v Loutre. Konečne sme prešli okolo Ag. Paraskevi a poľnou cestou sme prešli až pod najvyšší kopec na polostrove. Znova bola Lenka donútená ísť až na vrchol pešo, čo ju dosť nahnevalo. Medzitým som sa kochal pohľadom na polostrovy, na horu Athos na južné ostrovy. Celá vyčerpaná a nahnevaná dorazila na kopec. Sľúbil som jej, že pôjdeme už len rovno na pláž. Asi po pol hodinke sme sa spustili dole, ako inač ja na motorke a ona pešo. Až na rovinke nasadla a po hlavnej ceste sme sa rozbehli tak rýchlo ako len skúter dal (z kopca aj 90 km/h). Kopcami a dolinami sme sa prehnali okolo Ag. Paraskevi a dedinkou Paliouri. Posledným strmým kopcom sme zahli k pobrežiu. Rozložili sme sa Blue Fisch Beach a trávili sme tam celé popol
