3.9.2006 deň 9.
Koniec našej dovolenky sa blíži. Bolo ešte jedno miesto, ktoré by som rád videl a Lenka ma tam nechcela samého pustiť. Ráno sme sa teda dohodli so spolubývajúcim a jeho vnučkou. Baby necháme na pláži a my s pánom pôjdeme objavovať. Pripravení na celý deň sme sa teda dali na dvoch skútroch na cestu. Prvá zástavka Golden beach. Voda bola čista a dievčatám sa tam zaľúbilo tak sme ich tam nechali pod slnečníkmi. Ako dvaja cestní piráti sme sa vydali smerom do Paliouri. Previezli sme sa uličkami cez dedinku na prašnú cestu pomedzi olivovníky. Zastavili sme sa pri peknej kamenej kaplnke a pokračovali sme uličkou po hrebeni do neznáma. Cesta sa po pár kilometroch skončila pri mladom olivovom sade na konci hrebeňa. Nezostávalo nám nič iné ako sa vrátiť do dedinky a hľadať ďalej čo sa nám vyplatilo. Našli sme odbočku pomedzi úžinu, ktorá viedla medzi krásne pínie.
Dlho sme sa túlali po cestičke kým sme dovideli na more. Cesta bola náročná, skôr by sa nám hodila nejaká terénna motorka alebo džíp. Konečne sme sa dostali z úžiny ponad útes, na ktorom rástli olivovníky na pobrežie. Fascinujúce miesto, okrúhle kamene rôznych farieb obklokopovali celé pobrežie. V diaľke sa črtal čierny útes, na ktorom som zazrel ľudí tak sme sa vybrali späť hladať prístup k útesu. Po takej kamenej pláži by sme sa len horko ťažko dostali. Dorazili sme k útesu a stretli sme tam Nemcov, ktorí sa podľa toho čo mali na aute prišli potápať. Hneď ako sme odparkovali motorky pod opustený strom som sa jednému z nich prihovoril. Povedal mi, že skupinka šiestich ľudí sa vydala potápať a dodal, že je tu najkrajšie miesto, doslova povedal že raj pre potápačov. Škoda, že som o nich a o tomto mieste nevedel skôr, určite by som sa pridal. Dozvedel som sa aj to, že nemecký pár čo sú s nimi práve pod hladinou ponuka kurz a následne potápanie z výstrojov. Vydal som sa na výbežok útesu čierny ako uhol cez umelo vytvorenú priehradu. Horko ťažko som tam prešplhal a preskákal. Na kraji výbežku bola diera plná malých živých a mŕtvych sardiniek na, ktorých sa prikrmovali osy a kraby. Ak som tam tak poskakoval stalo sa mi jedna osa osudná a poštípala ma do palca. Teda bolelo to dosť lebo ma svojim žihadlom trafila rovno do kosti.
Rýchlo som sa vrátil na breh ako sa len dalo, že si vytiahnem žihadlo, ktoré tam aj nakoniec nebolo tak som sa pokúsil dostať jed saním von. Po chvíli sme sa vyšplhali na vrch útesu, kde sa nám naskytol krásny výhľad na šíre more a okolité útesy. Nakoniec sme sa rýchlo rozhodli, že sa musíme vrátiť pre plutvy a okuliare do apartmánu. Cesta nám trvala dlhšie než sme tam išli keďže to bolo stále do kopca. Ako naschvál na hlavnej ceste z Paliouri mi do klobúku čo som nosil celý čas, narazila včela a odrazila sa do košele kde ma poštípala. Prudko som začal brzdiť pri rýchlosti 7Okm/h ma začalo šmýkať. Mal som šťastie, že som nespadol. Zastal som vybral som si žihadlo a pokračovali sme ďalej ku Golden beach. Dievčatám sme oznámili, že nech sa pobalia, že sa po ne vrátime.
Rýchlo sme sa vrátili z apartmánu a ako rýchlo sa dalo sme sa vrátili na pobrežie zvláštnych kameňov. Prišli sme neskoro a slnko bolo už vysoko na oblohe a pri pokuse sa potápať nebolo dostatočné svetlo aby som videl dobre pod vodou a na druhej strane som sám v nie moc kľudnom mori mal strach. Už len prístup bol ťažký a prúdy boli silné. Chvíľu som síce strávil pod vodou, ale nakoniec som to vzdal. Ešte ťažšie som sa z vody dostal. Nakoniec, kde som bol na brehu sme trávili čas zbieraním čierneho piesku a kamienkov. Niekto sa pokúšal zbierať kamene, ktoré aj tak pre ich váhu nechal tam. Už sme boli na odchode, keď prišli Gréci na džípe. Hneď ako začali vyťahovať veci z korby tak nam bolo jasné, že sa idú potápať tak sme si počkali. Pred tým ako sa úplne stratili pod hladinou som ich požiadal či by sa vyfotili pre mňa na pamiatku. Strastiplnou cestou sme sa vrátili do Paliouri. Bol to náš posledný deň na motorkách. Vzhľadom k tomu sme sa vybrali na opačnú stranu dedinky a vystúpili sme pomedzi olivové sady k pastierovi oviec na kopci. Lenka sa strašne bála psov čo tam pastier mal a skoro nemožné kým sme sa dostali pomedzi nich až na vrch.
Na vrchu sa nám naskytol nádherný pohľad na konečne zelenú časť polostrova pri západe slnka. Krátkymi potulkami sme sa nakoľko už bola dobrá zima zabalení do plážových osušiek vydali na spätnú cestu do Pefkochori. Vyzerali sme ako Mexičania. Cestou sa nám zdravili domáci. Bolo už šero, keď sme dorazili. Navečerali sme sa a zviezli sa aj s Danielou k obchodíkom nakúpiť nejaké suveníry. Do polnoci sme sa prechádzali po obchodoch. Začala sa ma domáhať únava hlavne z uštipnutia osou a včelou. Lenka s Danielou zostali a ja som sa vrátil do apartmánu, kde sa pre mňa deň skončil.
Koniec našej dovolenky sa blíži. Bolo ešte jedno miesto, ktoré by som rád videl a Lenka ma tam nechcela samého pustiť. Ráno sme sa teda dohodli so spolubývajúcim a jeho vnučkou. Baby necháme na pláži a my s pánom pôjdeme objavovať. Pripravení na celý deň sme sa teda dali na dvoch skútroch na cestu. Prvá zástavka Golden beach. Voda bola čista a dievčatám sa tam zaľúbilo tak sme ich tam nechali pod slnečníkmi. Ako dvaja cestní piráti sme sa vydali smerom do Paliouri. Previezli sme sa uličkami cez dedinku na prašnú cestu pomedzi olivovníky. Zastavili sme sa pri peknej kamenej kaplnke a pokračovali sme uličkou po hrebeni do neznáma. Cesta sa po pár kilometroch skončila pri mladom olivovom sade na konci hrebeňa. Nezostávalo nám nič iné ako sa vrátiť do dedinky a hľadať ďalej čo sa nám vyplatilo. Našli sme odbočku pomedzi úžinu, ktorá viedla medzi krásne pínie.
Dlho sme sa túlali po cestičke kým sme dovideli na more. Cesta bola náročná, skôr by sa nám hodila nejaká terénna motorka alebo džíp. Konečne sme sa dostali z úžiny ponad útes, na ktorom rástli olivovníky na pobrežie. Fascinujúce miesto, okrúhle kamene rôznych farieb obklokopovali celé pobrežie. V diaľke sa črtal čierny útes, na ktorom som zazrel ľudí tak sme sa vybrali späť hladať prístup k útesu. Po takej kamenej pláži by sme sa len horko ťažko dostali. Dorazili sme k útesu a stretli sme tam Nemcov, ktorí sa podľa toho čo mali na aute prišli potápať. Hneď ako sme odparkovali motorky pod opustený strom som sa jednému z nich prihovoril. Povedal mi, že skupinka šiestich ľudí sa vydala potápať a dodal, že je tu najkrajšie miesto, doslova povedal že raj pre potápačov. Škoda, že som o nich a o tomto mieste nevedel skôr, určite by som sa pridal. Dozvedel som sa aj to, že nemecký pár čo sú s nimi práve pod hladinou ponuka kurz a následne potápanie z výstrojov. Vydal som sa na výbežok útesu čierny ako uhol cez umelo vytvorenú priehradu. Horko ťažko som tam prešplhal a preskákal. Na kraji výbežku bola diera plná malých živých a mŕtvych sardiniek na, ktorých sa prikrmovali osy a kraby. Ak som tam tak poskakoval stalo sa mi jedna osa osudná a poštípala ma do palca. Teda bolelo to dosť lebo ma svojim žihadlom trafila rovno do kosti.
Rýchlo som sa vrátil na breh ako sa len dalo, že si vytiahnem žihadlo, ktoré tam aj nakoniec nebolo tak som sa pokúsil dostať jed saním von. Po chvíli sme sa vyšplhali na vrch útesu, kde sa nám naskytol krásny výhľad na šíre more a okolité útesy. Nakoniec sme sa rýchlo rozhodli, že sa musíme vrátiť pre plutvy a okuliare do apartmánu. Cesta nám trvala dlhšie než sme tam išli keďže to bolo stále do kopca. Ako naschvál na hlavnej ceste z Paliouri mi do klobúku čo som nosil celý čas, narazila včela a odrazila sa do košele kde ma poštípala. Prudko som začal brzdiť pri rýchlosti 7Okm/h ma začalo šmýkať. Mal som šťastie, že som nespadol. Zastal som vybral som si žihadlo a pokračovali sme ďalej ku Golden beach. Dievčatám sme oznámili, že nech sa pobalia, že sa po ne vrátime. 
Rýchlo sme sa vrátili z apartmánu a ako rýchlo sa dalo sme sa vrátili na pobrežie zvláštnych kameňov. Prišli sme neskoro a slnko bolo už vysoko na oblohe a pri pokuse sa potápať nebolo dostatočné svetlo aby som videl dobre pod vodou a na druhej strane som sám v nie moc kľudnom mori mal strach. Už len prístup bol ťažký a prúdy boli silné. Chvíľu som síce strávil pod vodou, ale nakoniec som to vzdal. Ešte ťažšie som sa z vody dostal. Nakoniec, kde som bol na brehu sme trávili čas zbieraním čierneho piesku a kamienkov. Niekto sa pokúšal zbierať kamene, ktoré aj tak pre ich váhu nechal tam. Už sme boli na odchode, keď prišli Gréci na džípe. Hneď ako začali vyťahovať veci z korby tak nam bolo jasné, že sa idú potápať tak sme si počkali. Pred tým ako sa úplne stratili pod hladinou som ich požiadal či by sa vyfotili pre mňa na pamiatku. Strastiplnou cestou sme sa vrátili do Paliouri. Bol to náš posledný deň na motorkách. Vzhľadom k tomu sme sa vybrali na opačnú stranu dedinky a vystúpili sme pomedzi olivové sady k pastierovi oviec na kopci. Lenka sa strašne bála psov čo tam pastier mal a skoro nemožné kým sme sa dostali pomedzi nich až na vrch. 
Na vrchu sa nám naskytol nádherný pohľad na konečne zelenú časť polostrova pri západe slnka. Krátkymi potulkami sme sa nakoľko už bola dobrá zima zabalení do plážových osušiek vydali na spätnú cestu do Pefkochori. Vyzerali sme ako Mexičania. Cestou sa nám zdravili domáci. Bolo už šero, keď sme dorazili. Navečerali sme sa a zviezli sa aj s Danielou k obchodíkom nakúpiť nejaké suveníry. Do polnoci sme sa prechádzali po obchodoch. Začala sa ma domáhať únava hlavne z uštipnutia osou a včelou. Lenka s Danielou zostali a ja som sa vrátil do apartmánu, kde sa pre mňa deň skončil.
